Vývoj papiera je dlhou cestou neustáleho skúmania lepších spôsobov prenosu informácií ľudstva. Jeho vznik nebol okamžitý, ale skôr postupný proces inovácie a nahradzovania prírodných písacích potrieb, ktoré sa nakoniec vyvinuli z remesla na spojenie medzi civilizáciami v priebehu histórie. Pri pohľade späť na túto trajektóriu môžeme vidieť prepletenú hnaciu silu technologického pokroku a kultúrnych potrieb.
Pred vynálezom papiera sa ľudstvo pri uchovávaní záznamov spoliehalo na veštecké kosti, bronzové nápisy, bambusové pásiky, drevené tabuľky a hodváb. Nápisy vešteckých kostí bolo ťažké rozlúštiť a ich množstvo bolo obmedzené; bronzové nápisy boli ťažké a ťažko sa prenášali; bambusové návleky, hoci boli relatívne ľahko dostupné, boli ťažkopádne; a hodváb, hoci mäkký, bol drahý. Tieto materiály, či už kvôli ich nedostatku alebo nepohodlnosti, bránili hromadeniu a šíreniu vedomostí. Preto sa hľadanie ľahkého, lacného a masovo-vyrobiteľného média na písanie stalo nevyhnutnosťou doby.
Okolo západnej dynastie Han sa v Číne objavil primitívny papier vyrobený z rastlinných vlákien. Skoré procesy využívali predovšetkým konopné vlákna, ktoré boli namočené, nasekané a rozdrvené na kašu, potom rozložené na sito, aby sa nabrali a vysušili. Aj keď je tento papier drsný, už vykazoval vynikajúci objem a flexibilitu v porovnaní s bambusovými pásikmi, čo položilo základ pre následné vylepšenia. Počas dynastie Eastern Han Cai Lun zhrnul skúsenosti svojich predchodcov, zlepšil formuláciu surovín a výrobný proces a zaviedol rôzne vlákna, ako je kôra stromov, handry a rybárske siete, čím sa výrazne zlepšila kvalita a výťažnosť papiera. To tiež systematizovalo výrobu papiera, čím sa začala éra veľkoplošných-aplikácií papiera.
Ako technológia dozrela, výroba papiera sa rozšírila smerom von pozdĺž obchodných a kultúrnych výmenných ciest. Počas dynastie Tang sa Hodvábnou cestou rozšírila do Strednej Ázie a arabského sveta. Miestni remeselníci kombinovali miestne materiály s vylepšenými procesmi, čo viedlo k rozšírenému používaniu papiera v islamskom svete na kopírovanie písiem a vedecké zaznamenávanie. Okolo 12. storočia sa do Európy dostala výroba papiera, ktorá sa spočiatku používala na náboženské texty a účtovné knihy, postupne nahradila pergamen ako hlavné médium písania a poskytla materiálny základ pre intelektuálny rozkvet renesancie.
Moderná priemyselná revolúcia priniesla technológie mechanického rozvlákňovania, chemického rozvlákňovania a kontinuálnej výroby papiera, čím sa bezprecedentne zlepšila efektivita a štandardizácia výroby papiera. Rozmanitosť papiera sa tiež rozšírila z jedného typu písacieho papiera na tlačový papier, baliaci papier, umelecký papier a mnoho ďalších oblastí. Koncom 20. storočia environmentálne povedomie podnietilo rozšírené používanie recyklovanej buničiny a procesov bielenia bez -chlóru, čím sa papier stal ekologickejším-pri zachovaní jeho funkčnosti.
Od vlákna po civilizáciu-vývoj papiera je epos poháňaný materiálnou inováciou a riadený kultúrnym prenosom. Je svedkom múdrosti ľudstva pri prekonávaní obmedzení písania a ticho spája myšlienky a výtvory naprieč rôznymi časmi a priestormi, čo umožňuje, aby sa civilizácia šírila stránkami.
